Mňa pred chvíľou úplne prepadol! A to som mala na prípravu tento rok oveľa viac času, všetko som mala pekne vopred pochystané, tento posledný týždeň ma čakalo len vypekanie a nejaké posledné upratovačky… Cez víkend som išla navštíviť moje kamarátky a nasať trošku vianočnej atmošky 🙂 Vrátila som sa domov v pondelok večer, cítiac sa nie v svojej koži… snažila som...
Ani som netušila, že také niečo existuje, kým ma tak nezdiagnostikovala moja mamina… bolo to asi 5-6 rokov dozadu, možno aj viac… z práce domov, najesť, zaľahnúť… chuť nebola do ničoho, len do jedla… do toho o to väčšia… smutné oči, únava, zlosť, hnev a výbušnosť… dokonca aj moja kaderníčka občas toto “temné obdobie” spomenie… pre mňa taký malý zdvihnutý prst,...
Poznáte to… chcete byť tou najlepšou… najlepšou manželkou, mamou, dcérou, kamarátkou, zamestnankyňou… Lietate z povinnosti do povinnosti, z akcie do akcie a občas pritom aj zabúdate dýchať… je Vám to povedomé? V posledných mesiacoch som aj ja chcela byť všetkým a všade prítomným zároveň 🙂 robiť to, potom aj ono, pomáhať na všetky strany, skúšať nové a nepoznané, chudnúť do šiať, venčiť ušiaky, trošku relaxovať,...
