Môj prvý Spartan race

môj prvý spartan race

Môj prvý Spartan race.

Ako som na vlastnej koži našla odpovede na otázky, či je Spartan race len o silnom tele a kondičke? Alebo je za tým predsa len niečo viac? Čo všetko ma môj prvý Spartan race naučil?

Už ani neviem ako to celé začalo… pamätám si však knihu od Martina Bruncka, kde o Spartanovi rozprával… pamätám si prvé video (už naozaj neviem ktoré to bolo), ktoré som pozerala s naježenými chlpmi na rukách a zimomriavkami na celom tele… niečo ma na tom celom neskutočne fascinovalo a priam na mňa kričalo „už pooooď“

Nie som typický príklad človeka, ktorý je pravidelne vo fitku, či behá vonku v parku… Skôr ma baví joga, tanec, prechádzky v prírode… tak som „svoj“ Spartan tak nejak odkladala na „potom“… až keď raz začnem pravidelne cvičiť, keď schudnem, keď budem mať viac sily, keď….

Až som sa pristihla ako si spisujem svoje sny a ciele na rok 2019 a vyskočila na mňa otázka – „tak kedy dáme toho Spartanaaaa“? A ja som ihneď vedela, že je čas… Môj prvý Spartan race je tu! A ja to urobím tak trošku naopak! Najskôr sa prihlásim na preteky, potom zistím ako sa pripraviť a začnem chodiť do fitka ? a tak aj bolo…

Našla som kamošky, ktoré sa do toho vrhli spolu so mnou (ďakujeeeeem baby :*), povedala kamarátom, že sa pripravujem na môj prvý Spartan race a že síce netuším, či to dám, ale že veľmi, naozaj veľmi CHCEM!

môj prvý spartan race

A už to išlo samé… Najskôr tréningy s kamošmi vo fitku, kde moje slabé svaly začali pociťovať váhu činiek, no najmä svoju vlastnú ? Neskôr sme objavili skupinku crossfit bláznov, ktorý sme si spolu s nimi úplne zamilovali! A ja som našla pohyb, ktorý ma fakt baví, vybité a dobité baterky, hladinka endorfínov vyrovnaná, a všetko tak ako má byť ? Najviac ma bavilo sledovať svoj progres. Keď som si uvedomila, že vládzem viac, že telíčko už nemá niekoľko dní svalovicu ako blázon a že sa posúvam ďalej….

A aký bol deň D?

Týždeň pred pretekmi sa mi podarilo ochorieť, a namiesto tréningu tak bol týždenný relax… na trať som išla s malou dušičkou – „bude si to telíčko pamätať? Dám to? Nešibe mi úplne? To vážne sa chcem postaviť medzi všetkých tých namakaných spartanov a ísť do toho?“ „Ááááánooooo„, tešilo sa to moje vnútorné bláznivé ja a ja som začínala cítiť, že to dám… že som trénovala, a najmä, že to nevzdám ani keby čo bolo ?

môj prvý spartan race

Aké boli teda preteky?

Šialenééé… žiadne slovo to nedokáže opísať, nenadarmo majú aj v slogane, že to pochopíš len v cieli! Pre mňa silný zážitok, z ktorého mám zimomriavky aj teraz keď to píšem…

Čo ma prekvapilo úplne najviac však boli myšlienky, ktoré som počas preteku mala… silné uvedomenia, ktoré tak pre mňa urobili z prekážkového behu osobnostný seminár ? a ja som sa nestíhala čudovať ako niektoré situácie z trate úplne dokonale sedeli aj na môj život mimo ňu… ako mi prekážky a ich zdanlivo nemožné zdolanie poukazovalo na podobné situácie aj v mojom živote…

pamätám ako som si cupitala (o behu u mňa naozaj ešte zavčasu hovoriť ?) dole kopcom a celé mi to docvaklo… cítila som sa ako Alenka v ríši divov a veľmi som túžila mať pri sebe notes, alebo telefón, aby som to celé mohla zachytiť…. časť som si zapamätala a časť sa zrejme opäť pripomenie pri nejakej inej situácii ?


Kedy som si uvedomila, že to dám?  

Paradoxne v momente, keď mi bolo najťažšie… keď som sa došmýkala v blate hore kopcom (áno, dobre čítate – hore kopcom… prudko pršalo a tak sme liezli popod ostnatý drôt do kopca v blate, ktoré pripomínalo čokoládový puding :D), poťahala nejaké silové prekážky a v daždi vysmädnutá ledva kráčala hore kopcom… v momente keď som naozaj nevládala a dala čokoľvek za pohár (no dobre, fľašu) vody som si uvedomila samú seba…

premkol ma obrovsky silný pocit vďačnosti… že som… že aj keď vôbec nevládzem, kráčam… že mám ruky a nohy, ktoré mi dovoľujú aj takéto bláznovstvá… že mám okolo seba ľudí, s ktorými ma to baví (i keď im zatiaľ nie úplne stíham)…. že žijem v krajine, kde sa cítim bezpečne a takéto šialenosti si trénujem len takto na trati… že je ten pretek v tak nádhernej scenérii s nádhernými výhľadmi a krásnymi kvetmi navôkol… a že som… taká aká som… že ma baví ísť do výziev a žiť svoj život presne tak ako baví mňa ?

Presne v momente keď mnou prebehla tá silná vlna vďačnosti, dodala mi energiu na vyfunenie hore kopcom, ja som vedela že tento pretek dám… aj keby ma ešte čakali angličáky na každej prekážke a do ciela som sa doplazila… vedela som, že je to len otázka času, kým to dám…

pretože som sa rozhodla a tak štafetu na tomto preteku prebrala moja myseľ… môj vnútorný kouč a radostné ja, ktoré síce bolo unavené, no neuveriteľne šťastné…

Ďalšie uvedomenie si prišlo pri poslednej dávke angličákov, keď ku mne prišiel spolubojovník a povedal mi, že už som takmer tam… posledný kopček, nejaké prekážky, už žiadne angličáky a som takmer tam… v tom momente sa mi taaaak chcelo plakať… a nebolo to nekonečnosťou posledných angličákov ? prvýkrát mnou prebehol pocit toho, že ja to naozaj dám! I keď som od únavy vnímala veľmi obmedzene, najradšej by som už vtedy vystískala všetkých okolo mňa ? udržala som sa však na uzde a šetrila si poslednú energiu na krásne finále!

Finále bolo akoby postavené priamo pre mňa… výbeh strmým kopcom, nejaké preskakovačky prekážok (obrovské ĎAKUJEM každému, kto mi cez ne pomohol! Už teraz sa teším na deň, keď budem takto pomáhať aj ja!)a na záver pre mňa priam gigantické áčko…

Strach z výšok je niečo, čo sa mi stále rado pripomína… a tak keď som videla túto prekážku na začiatku, bola som veľmi rada, že už zrejme mi to bude od únavy jedno… a že nebolo! Tí, ktorí sa bojíte výšok budete rozumieť… klepalo ma snáď celú, nohy sa mi triasli ako osike, slzy padali po tvári akoby sa snažili uľahčiť mi cestu, no ja som vedela, že túto prekážku dám… že je to v poriadku, som v bezpečí, i keď telo reaguje úplne inak… veľké ďakujem pánovi, ktorí ju dal spolu so mnou a povzbudzoval ma, veľmi mi to pomohlo!

Keď som zoskočila dole a išla si po svoju prvú medailu, bola som zaslzená, no najšťastnejšia, najhrdšia a najzaľúbenejšia – do seba a svojho života ? ešte teraz mám chuť všetkých vyobjímať ?

môj prvý spartan race

Obrovské ďakujem každému spartanovi na tomto preteku, veľmi ma baví energia na týchto pretekoch, spoločný duch, vždy ochota pomôcť si, či zavtipkovať, ste skvelí, ostaňte takí aj mimo trať?

Prekážky vám opisovať nebudem, naozaj stačí kuknúť videjká online, je ich neskutočne veľa a dajú vám akú takú predstavu o pretekoch…

Čo mi pomohlo fyzicky sa pripraviť na preteky?

 Rozhodne to bola silová príprava (u mňa celková) a kardio – aby to srdiečko vládalo celé utiahnuť a udýchať… tréning angličákov (tzv. burpee cviky, ktoré sú ako penalta za každú nezdolanú prekážku – 30 angličákov za každú jednu… a že teda posledná várka bolela!)

Na čo vás nikto veľmi neupozorní je, že trénujete zrejme v telocvični, na lúke, jogamatke… no na trati vás nič takéto nečaká… ak budete mať šťastie ako my, tak si dáte pretek v poriadnej kope blata (mňa to blato fakt bavilooooo ?) a angličáky budete skákať na kamienkoch, takže nejaké modrinky a porezanie si zrejme na pamiatku odnesiete ? nech to znie akokoľvek zvláštne, bola som na každú modrinu hrdá (i keď som nasledujúci týždeň v kúpeloch vyzerala ako zbité chúdiatko ehm ehmmm)

Čo mi môj prvý spatan dal?

  • Kopec modrín 😀
  • Medailu a tričko ?
  • No najmä som si to naozaj celé užila… dokonca som stíhala obzerať krásnu prírodu, divé kvietky, nádherné výhľady z Kubínskej Hole a krásny les… fakt ma mrzelo, že so sebou nemám foťák!
  • Naladenie sa na svoju vnútornú silu, na ktorú občas zabudnem… to uvedomenie si, že je to naozaj celé o mne… keď sa rozhodnem ísť a nevzdať sa, tak viem, že to dám…
  • Obrovskú vďačnosť… že smiem!

Ak vás tento článok aspoň trošku naladil, nájdite si v okolí skupinku podobných bláznov, pridajte sa k nimi, vyspovedajte ich, alebo kľudne napíšte mne, veľmi rada na všetko odpoviem ? Nech si aj vy môžete povedať „yes, môj prvý Spartan race stál za to!“

P.S.: Vidíme sa na štarte?

Jana Kamanova
Mojou vášňou je inšpirovať ľudí žiť svoj život tak, aby si na jeho konci mohli povedať: "yes, to bola jazda!" Viac o mne si môžete prečítať tu:
Komentáre
  • Kategórie
  • Chcete spoznať základnú esenciu šťastia?

    Pre Vás som vytvorila toto video zdarma:

  • Najnovšie články