Ani som netušila, že také niečo existuje, kým ma tak nezdiagnostikovala moja mamina… bolo to asi 5-6 rokov dozadu, možno aj viac… z práce domov, najesť, zaľahnúť… chuť nebola do ničoho, len do jedla… do toho o to väčšia… smutné oči, únava, zlosť, hnev a výbušnosť… dokonca aj moja kaderníčka občas toto “temné obdobie” spomenie… pre mňa taký malý zdvihnutý prst,...
nuž, ako by som začala… dredy ma lákali dlho… vždy, keď som niekoho videla s dredmi nešla som z neho spustiť oči… občas to bolo až trápne, priznávam 🙂 Keď už som zvažovala, že by som ich otestovala aj na svojej hlave, pýtala som sa ľudí – aké to je? Zavadzia to? Umýva sa to? Farbí sa to? Akééééé...
Asi už názov sám za seba hovorí, že „kopať sa“ je nič moc… Ak to naozaj cítiš, že „musíš“ – vykašli sa na to! Seriózne. Naozaj. Akože – úplne fakt. Ak sa Ti nechce, a vôbec necítiš „chuť“, iba to, že musíš -> prestaň s tým. Keď som si toto povedala sama sebe naposledy – skoro mi zabehlo! Zistila...
