Hladovka? Pôst? Či pitný deň?

Keď sa po dlhej dobe vraciame k nejakému zvyku, je to iné, ako úplne po prvý krát…

Je to ťažšie, i ľahšie zároveň…

Ja som sa dnes vrátila k svojim “pitným dňom” (a.k.a. pôstom, avšak ja pijem aj čaje, kávu a šťavy), v dĺžke cca 36 hodín… pre pôstom nepobozkaných to znie dosť divoko, však? 🙂 ja vždy končím večerou napr. v pondelok a pokračujem raňajkami v stredu, celý utorok teda bez tuhej stravy…

Máte skôr náladu na video? Natočila som ho pre Vás, kuk:

Tieto očistné dni som pred cca 3-4 rokmi robila každý týždeň… moje telo si na to úplne zvyklo a bol to taký môj rituál… milovala a občas nenávidela som ich zároveň ?

Vďaka nim som však nemala problém udržať si stabilnú váhu, žalúdok sa nemal šancu zväčšovať a ja som si mohla každý týždeň otestovať silu svojej mysle (či ducha?) a ako funguje moje telíčko…

Ani neviem prečo som s tým prestala, možno nejaké cestovanie po ktorom som hneď nenabehla spät a potom sa mi už nechceloooo… asi to poznáte… dnes ešte nieeee, potom…

A prešli asi 3 roky, na mňa sa nalepilo trošku viac kilečiek a bolo to jasné…

Po rozhovore s bráškom, a zisťovaní tipov, ako ošaliť svoje mlsné telo, aby chudlo ?, to bolo jasné… však ja to VIEEEM 🙂 mám to úspešne za sebou, len si to treba pripomenúúúúúť ?

a tak som sa rozhodla a išla do toho! Dám si opäť pitný deň. Fungovalo to vtedy, bude to fungovať aj teraz!

Aké mám teraz pocity?

Úplne super!

Akoby si telo zvyklo, žiaden hlad, či točenie hlavy a keby zrejme potiahnem aj zajtra – som ok 🙂

Ako som postupovala?

Priznávam, že včera večer, som si nadmaškrtila “do zásob” ehm ehmmm… čo bolo kľúčové – bolo rozhodnutie, ozajstné vnútorné nastavenie sa už večer pred.

Keď som ráno vstala, v tichej meditácii som sa nastavila na očistný deň… meditácie a vnútorné nastavenia zvyknem robiť pravidelne a dnes som pridala aj cielené myšlienky na “nejedenie”…

pozitívne naladenie a možeme začať…

Doobedie som strávila pri počítači. Vždy, keď prichádzal hlad a myslienky na jedlo, bolo jasné, že sa musím zamestnať! Išla som teda von s ušiakmi, v snahe predvianočne poupratovať dvor (no vietor bol viac tvrdohlavý, ako ja a tak sme už asi po pol hodine boli pekne všetky tri dnu v teplúčku :),

dnu som začala prehadzovať celý barák – triedila som veci, ktoré mi už neslúžia a len držia priestor… a že som si teda mákla!

Počas dňa som sa cítila “funny”, aj by som niečo zjedla, občas sa zatočila hlava a bola som akoby nie v svojom tele… taký zvláštny pocit odľahčenia, keď čas plynie úplne inak, zmysli sa zrazu zaostria (naozaj väčšinou večer, po celom dni bez jedla vidím ostrejšie, a najmä farby sú výraznejšie)

Čo bolo úplne top?

energiaaaaa! Za deň som mala oveľa väčší výkon, možno aj tým, že som sa snažila zamestnať, ušetrila som kopu času (keďže som nevarila, ani inak nepripravovala jedlo… a ani ho nejedla), bol to zrazu krásny nárast času a energie naviac!

Večer v posteli ma osvietilo, že na štvrtok potrebujem fresh kváskový chlebík a nelenila som – vyliezla z vyhriatej postele a pripravila rozkvas 🙂 sama som nad sebou pulila oci ?

čo ma až tak nebavilo?

moja hlava! fakticky, nekecám 🙂 tie myšlienky tam v pozadí – už je čas obeda, čo si dáme? A nezješ aspoň niečo malé, ľahké? Veď na dnes už stačilooo… také tie krátke, veľmi podryvačné myšlienky… ale keďže som sa rozhodla (tak naozaj) už večer pred, vedela som, že tento “zvyk” len musím nechať tak… a že ono myseľ prestane štrajkovať a zamestná sa niečim iným 🙂

Takže suma sumárum?

Toto mi taaak chýbaloooo! I keď to bolo miestami na hrane príjemnosti, baví ma sledovanie svojho tela… ako cíti, čo chce, čo si ja myslím, že chce a taaaak… oh a tá energia… a kopa času naviac… pre mňa jednoznačne výhra v prospech pravidelným pôstom 🙂 avšak nie za cenu “znásilňovania sa”, keď budem cítiť, že to skrátka “nejde”, tak nechám tak… ale už určite nie ďalšie tri roky 🙂

Okrem mojich pocitov a skúsenosti, vyzerá, že pôst môže byť takým všeliekom 🙂 Keď som sama hľadala články, či videá na túto tematiku, hlavné oblasti, ktoré s pôstom boli spájané, boli – zlepšenie imunity, zvýšenie energie (nakoľko ju telo nemusí vynaložiť na trávenie), zrýchlenie metabolizmu, zlepšenie stavu pleti, a do konca i pozitívny vplyv na náš mozog a priamo prevencia Alzheimera, či Parkinsona… tak to už stojí za to, či nie? 🙂

Ako to máte s hladovkami vy? Pôstujete pravidelne? Láka Vás to? alebo skôr naopak? podeľte sa s nami o vlastné skúsenosti,