O tom, ako avokádo v mikrovlnke nedozrelo….

Neveríte svojim očiam? Ani ja som neverila… nekecám 🙂

Avokádo som si zamilovala na prvé zahryznutie, ochutnanie, privoňanie… proste láska na prvý omak… raz som ho však kúpila úplne nezrelé a povedala si, však to musí ísť… keď dokáže mikrovlnka urobiť z kukurice popcorn, aby totok nedala? Aspoň trolinku dozrieť, veď nemusí úplne 😀 v tomto duchu som šupla avokádko do mikrovlnky a čakala… najskôr len tak jemne na pár sekúnd (ak by sa kôstka rozhodla premeniť na mega pukanec :D), keď sa nič nestalo, tak som skúsila pár minút… potom ešte pár, a potom ešte pár… a potom som musela uznať, že teda si nechám zájsť chuť… šialené zistenie a veeeľmi nepríjemné priznanie si … však moje avokádo bolo vystavené ideálnym podmienkam: teplu, svetlu a nič… vôbec nič… dokonca nebolo ani len zrelšie… ani len také že prizrelšie, ts….

Ospravedlňuje ma snáď, že to bolo cca 14 rokov dozadu, no napriek tomu mám túto vlastnosť doteraz… už nie až takú akútnu, no ten pocit, mať to, na čo mám chuť „hneď a zaraz“ ma občas ešte vytrápi… už však v prípade avokáda nesiaham po mikrovlnke 😀

„časom“ som prišla na to, že proste niektoré veci nemôžem siliť. Tak, ako moje avokádo nedozrelo (práve naopak som ho zničila úplne a zobrala mu akúkoľvek šancu dozrieť 🙁 ), tak ani iné situácie v živote nemôžeme znásilňovať. Niektoré situácie potrebujú čas, iné možno dokonca ďalšie životy… 🙂 často sa nám to deje najmä v partnerských vzťahoch… chceme, aby sa veci diali ihneď a zaraz… aby partner pochopil, čo chceme a aby bol taký, ako my chceme… a občas ho od samej lásky zohrievame a prehrievame, ako ja to avokádo v mikrovlnke… a potom sa čudujeme, že naša láska nedozrieva, ale práve naopak… a pritom úplne stačí ponechať veciam voľný priebeh (alebo aspoň voľnejšííí), neznásilňovať veci, ponechať ich dozrieť „samé“…. a tak, ako aj plody prírody dozrievajú postupne, keď na to majú ideálne podmienky, tak je to aj s našimi vzťahmi… ak ich teda ešte občas neprihnojíme nejakou toxickou zálievkou 😀

Nuž, týmto mojim krátkym zamyslením sa, som len chcela povedať, že trpezlivosť vlastne nielen ruže prináša, ale aj dozreté avokádo do bruška prenáša 🙂

Nesiľte, neznásilňujte, dajte veciam (a ľuďoooom) dýchať… vlastne… naučte sa aj sami zhlboka dýchať 🙂

jedna múdra baba mi raz povedala „kým exploduješ a budeš vyhadzovať drahého od srdu z okna, narátaj do 10“… prišlo mi to v tom momente absolútne, ale že absolútne z cesty… do 10? zbláznila sa? Však ja už pri 3 som mala drahého vyhodeného, okná zatvorené a sedela som na gauči s vyloženými nohami,  slastne si šúchajúc ručičky, aká som ja šikovná :p (pozn. autora – vyhadzovanie z okna je čisto metaforické, ale steny by vedeli rozprávať o priebehu môjho miestami talianskeho vzťahu J)…

teraz už nevybuchnem tak ľahko, dokážem narátať do 10 a výbuchov je  naozaj oveľa menej, ako kedysi… s mojimi typmi, ako na „to“ som tu už čoskoro 🙂

take it easy 🙂

Jana