Novinka druhá…

Že čo je tou bláznivou druhou novinkou?

Haviatko 😀 ktoré som neplánovala skôr ako na Vianoce… keď budeme mať viac času, keď už Sunny bude tolerovať iné psíky, keď sa my na to pripravíme, keď, keď… keď…. nie nadarmo sa hovorí, že ak chceš rozosmiať chlapcov tam hore, povedz im svoj plán… nuž zasmiali sa aj na mne a poslali mi do cesty šteňúcha, kde som proste nemohla inak…. podmienky boli úplne neideálne, nakoľko som rozhodnutie musela urobiť sama a vôbec netušila, či robím dobre? Som ready na takúto zmenu? Som pripravená na trénovanie nového tvorčeka? Na venčenia, odtŕhanie mojej Sunny z chvosta a iných častí nového haviaka? Na dve plné náruče, ak ich bude treba zobrať na ruky? Na tooooľlko novej psej lásky? Som!

A bolo… strach neutíchol, týždeň utiekol ako hrom, ja som všade pred sebou videla čierne pudlíča, predstavovala si aké to bude, keď to bude… od vzrušenia som nemohla jesť, ani spať, stále som premýšľala, aké to bude, či to zvládneme, či do toho ísť… a… a zrazu to bolo! Deň D a my sme išli po Joy… prvé stretnutie bolo… plné emócií, a naozaj plné… šťastie, vzrušenie, obavy, strach a panika, všetko krásne zmiešané do poriadneho gulášika 🙂 po prvotnom oňuchaní, ignorovaní, vyštekaní bolo zrazu šteniatko s nami v aute… xixtík mojej Sunny na prednom sedadle by ste vidieť nechceli… možno len ja som v jej očiach čítala kadečo, ale výčitka ťažko a silno visela medzi našimi sedačkami…. moje srdiečko stískal smútok presne do momentu, kým sa Joy neprebrala so sna a hodila na mňa tie svoje lišiacke očká… vedela som, že dobre bude… že to chvíľu potrvá, ale že dobre bude a my budeme banda šalená a navzájom sa ľúbiaca 😀

Tak… a tak bolo a tak je a tuším ešte zopár článočkov bude inšpirovaných touto mojou novou svorkou 🙂 príchodom Joy sa všetci veľa učíme… Sunny ako nebyť stále v strehu, ja si riadne posúvam svoje hranice trpezlivosti (najmä, keď na Joy kričím pooooď sem moja, aha, pooooď… a vidím jej brčatú prdelku, ako nadskakuje a letí plnou parou opačným smerom 😀 zároveň sa aj neskutočne zlepšuje moje zrýchlenie z 0 na 30, pocitovo 100 km/h :D) no a šťeňúch sa s nami učí najviac… okrem bežných drobností a staršej ségry, ktorá je do nej paf, no ešte o tom netuší, sleduje svoju novú paničku, ako si vyspevuje, poskakuje, piští, ako jej zahrabáva 😀

S príchodom nového pudlíka nám do domu prišla riadna dávka radosti… nie nadarmo mám pocit, že obe mená pre moje havky mi boli pošepnuté tam z hora účelovo… slniečka a radosti skrátka nikdy nie je dosť… naozaj 🙂

P.S: Joyku už máme doma druhý mesiac, článok vznikol krátko po jej príchode, a keďže posledné týždne tak nejak rýchlejšie utekali, prinášam Vám ho až teraz… a dobrá správa na koniec: baby sú úplne super! áno, aj tá, ktorá čmariká tieto písmenka 😀